Krátko z práce poľovníka/hodnotiteľa.

autor blogu: Mgr. Monika Janíková

Mnohí z poľovníkov vnímame poľovníctvo ako poslanie, záľubu, prácu, relax ale v konečnom dôsledku je to určitá zodpovednosť, obrovské množstvo prospešnej práce a hlavne záväzok voči budúcim generáciám. Venovať sa poľovníckej činnosti vyžaduje byť ochotný vynaložiť veľa úsilia, energie, a to hlavne pre prácu v revíri a prácu súvisiacu so starostlivosťou o lesnú zver. No ale tých významných činností v poľovníctve je oveľa viac. A preto som sa v tomto blogu rozhodla venovať pozornosť jednej z mnoha dôležitých poľovníckych činností, ktorou je hodnotenie poľovníckych trofejí. V prvom štvrťroku poľovníci zvyčajne vyhodnocujú poľovnícku sezónu, pripravujú a realizujú Chovateľské prehliadky a výstavy poľovníckych trofejí, a to nie len pre poľovníkov ale i nepoľovnícku verejnosť. Sú to podujatia, kde vzniká priestor dozvedieť sa viac o odbornej činnosti poľovníkov, možnosť dozvedieť sa a porozprávať sa s odborníkmi o voľne žijúcej zveri ako i jej stavoch v konkrétnych oblastiach a podobne. No v tomto roku „škrt cez plány“ spravila pandémia Covid-19 a mnohé prípravy na podujatia tohto typu boli zmarené. A práve preto sa v tomto blogu budeme venovať práci poľovníkov – hodnotiteľov a ich činnosti. Aby tento blog nebol o slovách koncipovaných z mojich úvah, oslovila som poľovníka s dlhoročnou praxou. Na moje otázky zodpovie Predseda hodnotiteľskej komisie pre Obvodnú poľovnícku komoru a Okresnú organizáciu SPZ Ilava Zdenko Martinka.

Ak by sme chceli nepoľovníckej verejnosti priblížiť, prečo sa robí hodnotenie trofeji a aký to ma význam, čo by ste nám povedali?V prvom rade, hodnotíme či poľovníci pri love dodržiavajú všetky kritéria v zmysle Zákona o poľovníctve. Hodnotíme trofeje, ktoré nám odzrkadľujú okrem iného aj prehľad o genofonde zveri, ktorá žije v našich lesoch. Táto činnosť nám tiež pomáha pri ďalšom plánovaní chovu a lovu voľne žijúcej zveri ako aj podporuje trvalé zachovávanie určitých druhov zveri.“

Hodnotenie trofeji si vyžaduje určité odborné znalosti. Môže hodnotenie trofejí robiť každý poľovník? „Každý poľovník si samozrejme môže svoju trofej zhodnotiť a mal by poznať a dodržiavať kritéria v zmysle zákona. No pre účely Chovateľskej prehliadky a výstavy poľovníckych trofejí môže byť trofej ohodnotená len odbornou hodnotiteľskou komisiou, kde členovia tejto komisie musia byť vlastníkom certifikátu po odbornom preškolení.“

Práca hodnotiteľskej komisie podlieha určitým pravidlám a termínom. Ako by ste priblížili prácu členov komisie? „Hodnotiteľská komisia je vymenovávaná každoročne v súlade s pravidlami, ktoré vyplývajú zo zákona 274/2009 o poľovníctve a vyhláškami MPSR č.344/2009 a MPRV č.489/2013. Komisia musí mať minimálne 3 členov a vymenovaného predsedu. Členovia komisie sa zameriavajú na posudzovanie veku a  dodržiavanie kritérií selektívneho lovu. Hodnotia sa trofeje z ulovenej zveri za uplynulý rok, a to v termíne do 31.marca v zmysle zákona podľa kritérií pre každý druh raticovej zveri schválených Poradným zborom pre danú poľovnú oblasť. Každý člen hodnotiteľskej komisie hodnotí nielen na základe odborných znalostí ale trofej musí hodnotiť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a nesie za svoje hodnotenie zodpovednosť.“

Ako vnímate vývoj populácie zveri v okrese Ilava? „Vývoj populácie zveri má v okrese stúpajúcu tendenciu. Dôkazom tohto stavu je porovnanie počtu ulovenej zveri z roku 2010 kde počet bol 1966 ks a v roku 2020 je to 2280 ks. To značí o raste počtov raticovej zveri, čo však okrem pozitív má aj negatívum, nakoľko narastá tlak na poľnohospodárske a lesné kultúry, a tým sa zvyšujú škody spôsobené zverou. Preto hlavnou úlohou poľovníkov je udržať stavy na požadovanej úrovni, to znamená udržať ju v počtoch daných normovanými stavmi v zdravej populácií, trofejovej kvalite,  požadovanej pohlavnej štruktúre, a tým znižovať škody na poľnohospodárskych a lesných kultúrach.“

Aký druh zveri v lesoch v okrese Ilava má najpočetnejšie zastúpenie? „Najpočetnejšou zverou v  okrese Ilava je diviačia zver, ktorej počty prevyšujú normované stavy viacnásobne. Tiež by som spomenul, že v posledných troch rokoch sa rázne pristúpilo k znižovaniu početnosti tohto druhu z dôvodu zamedzenia rozširovania chorôb KMO a AMO . Aj keď tieto choroby nie sú prenosné, a tým neohrozujú človeka platí táto hrozba hlavne pri farmových a domácich chovoch ošípaných, kde pri prenesení na tieto chovy je opatrením  likvidácia v kafilérnych zariadeniach, čoho výsledkom sú veľké hospodárske škody.“

Pri ktorej zveri v lesoch v okrese Ilava má  krivka naopak klesajúcu tendenciu pri vývoji populácie? „Klesajúcim krivkám v okrese Ilava ale aj celoslovenským problémom je pokles stavov drobnej zveri, kde je pokles alarmujúci. Ide hlavne o jarabicu poľnú, ktorá má blízko k zápisu do červenej knihy ohrozených živočíchov . Hlboký pokles je aj u bažantej zveri a u zajacov, kde sa pokles zastavil ale na minimálnych početných stavoch, a to možno zásluhou nižšieho používania pesticídov a herbicídov v poslednom období na poľnohospodárskych kultúrach. Ale hlavným dôvodom poklesu u tejto zveri je zásah človeka, zmena krajiny a životného prostredia. Likvidujú sa poľné remízky,  drobné kroviny v poli a na okrajoch lesov, čím sa ničia podmienky úkrytu a hniezdenia . To isté sa prejavuje aj na početnosti spevavého vtáctva. U raticovej zveri je klesajúci trend v trofejovej kvalite a počtoch srnčej zveri. Hlavnou príčinou poklesu a vysokého úhynu je hlavne stret s motorovými vozidlami a pytliactvom.“

Ktoré činnosti poľovníka vnímate  ako prínos pre zachovávanie genofondu  voľne žijúcej zveri?„Je to najmä starostlivosť o zver a zachovania dobrých životných podmienok pre zver. O to viac ma mrzí, že sa stretávam s veľmi negatívnym javom v súčasnosti, a to pohľadom na poľovníkov, ako na spolok, ktorý zver len „zabíja“. Musím povedať ,že svojim spôsobom máme na tom aj my svoj podiel viny. Málo totiž propagujeme svoju činnosť v starostlivosti o zver pri príprave krmív, prikrmovanie v zime v čase núdze, v budovaní zariadení na prikrmovanie v tomto období, ochrane zveri, tvorbe dobrých životných podmienok, prácu s mládežou, správnou propagáciou a ďalšie činnosti.“

S akým odkazom by ste sa chceli prihovoriť čitateľom, či už sú to poľovníci alebo laická verejnosť? „Aký odkaz by som chcel povedať čitateľom tohto článku? Chráňme si a zlepšujme to, čo nám naši predkovia zanechali. Neničme to, čo nám príroda poskytuje, chráňme ju aby sme mohli zanechať nastupujúcim generáciám prírodu čistú nezdevastovanú, nezamorenú odpadom. Príroda sa k nám správa ako matka. Poskytuje nám pohodu, relaxáciu, uspokojenie, kvalitné podmienky k životu ale pamätajme, že keď jej budeme ubližovať vie byť k nám aj tvrdá a vie nás aj potrestať. Príroda je ako veľké divadlo so stále sa meniacimi obrazmi a hercami, preto sa v nej správajme ako v divadle neničme zariadenia v nej, správajme sa ticho, nezanechávajme odpad, pozorujme dianie v nej a užívajme si ho, aby sme si vždy odniesli z nej domov pohodu, uspokojenie a naplnilo nás to ďalšou pozitívnou energiou v dnešnej uponáhľanej dobe.“