45 rokov poľovníckym hospodárom

45 ROKOV POĽOVNÍCKYM HOSPODÁROM.

Práca poľovníckeho hospodára patrí medzi najzodpovednejšie pozície v rámci poľovníctva. Vyžaduje si nielen vrúcny vzťah k prírode a zvládnutý manažment zveri, ale i dobré komunikačné zručnosti pre podporu vzájomnej spolupráce v poľovníckych organizáciách. Pozíciu poľovníckeho hospodára zastával   aj pán Pavel Pagáč z Vršatského Podradia. V tejto funkcii pôsobil nepretržite celých 45 rokov v PZ Vršatec, vďaka čomu je dnes najdlhšie pôsobiacim poľovníckym hospodárom v okrese Ilava. A preto sme  jeho skúsenosti a zážitky z praxe poľovníckeho hospodára rozobrali v nasledujúcom rozhovore.

Pavel poľovníctvu sa spolu venujete 62 rokov. Spomeniete si, čo presne vás k poľovníctvu  priviedlo? Zlákala ma príroda sama.  Už ako mladý chlapec som sa často pohyboval po lese a zaujímal ma život v ňom. Bolo to úplne iné ako dnes. V lese neboli poľovnícke zariadenia, nebolo ani toľko zveri. No poznal som už  vtedy ľudí, ktorí sa poľovníctvu venovali, a  tak som si nakoniec v máji v roku 1960 spravil skúšky z poľovníctva aj ja a pridal sa k nim.

Tento rok oslávite 88 rokov a stále ste aktívnym poľovníkom. Aký najkrajší zážitok vám do života prinieslo poľovníctvo? Musím povedať, že za obdobie, čo som sa poľovníctvu venoval, som zažil naozaj veľmi veľa krásnych zážitkov a je ťažké vybrať jeden najkrajší. Rád však spomínam na stret s diviačicou, keď som ticho sedel v kríku v časti revíru Zaprievalie a diviačica prišla až do tesnej blízkosti. Bola odo mňa asi len 10 cm. Mala už malé diviačatá, tak to bolo aj trochu nebezpečné. No riadne zafunela, zvrtla sa a utekala preč.

Okrem dlhoročnej poľovníckej praxe ste zastávali pozíciu poľovníckeho hospodára kontinuálne spolu 45 rokov, čím ste v okrese Ilava získali prvenstvo, ako najdlhšie pôsobiaci poľovnícky hospodár. Čo bolo pre vás  pri výkone tejto funkcie najnáročnejšie? Práca poľovníckeho hospodára si vyžaduje veľa vecí. V prvom rade, vždy sa musíte držať zákona, okrem toho musíte vedieť riešiť aj nie vždy ľahké situácie a tiež  netreba vždy hneď robiť závery. Veľmi dôležité je seriózne jednanie s ľuďmi. Poľovnícky hospodár sa musí snažiť udržiavať aj dobré vzťahy.

 

Práca poľovníckeho hospodára si okrem iného vyžaduje hlavne odborné znalosti v oblasti manažmentu zveri. Ktorý druh lesnej zveri je pre vás osobne najzaujímavejší a prečo? Pre mňa osobne je zaujímavá diviačia zver. Dokáže vás zvetriť na ďaleko. A  boli časy, keď tejto zveri u nás toľko nebolo, a preto, ak som ju chcel vidieť, musel som revír veru obchodiť niekedy aj 14 nocí po sebe.

Počas vášho pôsobenia vo funkcii ste sa streli s mnohými a určite i zaujímavými trofejami poľovníkov. A keďže sám poľujete, akú pre vás najzaujímavejšiu trofej sa vám podarilo uloviť? Podarilo sa mi uloviť aj jeleňa 4 vekovej triedy. No pre mňa boli zaujímavé poľovačky viac na drobnú zver. Napríklad ešte v 60. rokoch, keď sme poľovali na jarabice. Nie vždy  to bolo pre každého jednoduchý lov, čo sa týkalo odstrelu. Tiež ma zaujímala aj zajačia či bažantia zver, do ktorej sme aj veľa investovali, aby sa v našom revíri udržala. No hlavne pre škodlivú zver  sa to nakoniec nepodarilo.

Počas dlhoročnej poľovníckej praxe ste sa stretli aj s  poľovníkmi rôznej generácie. Vnímate rozdiely napríklad v prístupe poľovníkov dnes v porovnaní s obdobím,  keď ste s funkciou poľovníckeho hospodára začínali? Rozdiely určite sú, napríklad v minulosti  nebolo ani toľko techniky, poľovníci sa viac stretávali, vzájomne si pomáhali, čo utužovalo aj dobré medziľudské vzťahy. Bola  radosť spolupracovať. Boli medzi nami väčšie kamarátstva a družby aj z iných kútov Slovenska, ktoré zostali až dodnes. A preto rád spomínam aj na priateľov z okolia Hurbanova. Dnes sa mi zdá prístup nových poľovníkov (nehovorím, že všetkých) trochu iný, a to napríklad aj pri love. Pozornosť sa viac  koncentruje  na trofejovú zver ako na samotný manažment zveri. Tiež sa vyskytujú aj iné názory, čo sa týka výkonu práva poľovníctva a je náročnejšie sa tomu prispôsobovať. Určitý vplyv na poľovníctvo má aj propagácia poľovníctva, vďaka čomu možno čoraz viac ľudí chce byť poľovníkmi, a  až tak nepoznajú tú pravú podstatu poľovníctva, ktorá nie je o love.

Čo sa týka lovu zveri, aktuálne je na poľovníkov vyvíjaný väčší tlak. Čím je podľa vás spôsobený tento nárast hlavne u raticovej zveri? V prvom rade je to zásahom človeka do prírody. Okrem toho, že zver nemá pokoj, aký by potrebovala, veľký vplyv na zvyšovanie počtov zveri má aj poľnohospodárstvo. Ak porovnám súčasnú dobu s obdobím 60. až 80. rokov, keď bola spolupráca s poľnohospodármi  výborná, dnes je to podstatne iné.  A to napríklad,  už len v obsievaní či robení priesekov a podobne.

Mali ste príležitosť stretnúť sa aj so zmenami, ktoré do poľovníckej praxe priniesla legislatíva. V minulosti poľovníci pôsobili najmä v poľovníckych združeniach pod jednou zastrešujúcou organizáciou, dnes legislatíva umožňuje i pôsobenie poľovníkov v iných poľovníckych organizáciách a spoločnostiach ako sú združenia.  Ako vnímate vo všeobecnosti vplyv a dosah týchto legislatívnych zmien na poľovníctvo?  Od začiatku môjho poľovania som členom poľovníckeho združenia, a zažil som, keď sme patrili iba pod jednu organizáciu SPZ a dnes v podstate patríme pod dve. Zmenám sa samozrejme ako to chodí v živote, muselo vždy prispôsobiť.  No smerovanie poľovníctva v porovnaní s tým, keď som začínal má dnes úplne iný smer. Často sa aj zabúda na členov, ktorí združenia vytvárali. Poľovníci sa menej zapájajú a vytráca sa niekedy aj rešpekt nielen k tradíciám, ale aj medzi samotnými poľovníkmi, čo, musím konštatovať, že je smutné.

Dnes sa v súvislosti s propagáciou poľovníctva stretávame s výrokom „Poľovníctvo má zmysel.“ V čom spočíva zmysel poľovníctva  pre vás osobne? Poľovníctvu sa venujem takmer celý život. Okrem starostlivosti o život v revíri je pre mňa hlavným zmyslom tvorenie hodnôt, ako je udržiavanie stavov zveri.

Poľovníctvo má krásne tradície. Ktoré sa podľa vás vytratili a mali by sa vrátiť? Väčšina tradícii sa v  našom združení zachováva a dodržiava dodnes, čomu som rád. Robíme aj poľovnícky súd, čo má aj náučný charakter. A vždy sa pri ňom veľakrát aj nasmejeme. Ako sa povie, každý dostane to, čo si zaslúži, a to niekedy aj čaganom po zadku. A tradícia, ktorú som častejšie zažil v minulosti, bola príprava jágerku. Po úspešnej  individuálnej poľovke sme sa stretli viacerí kamaráti, strelcovi sme pomohli s čím bolo treba a on pripravil jágerek, pri ktorom sme nielen porozprávali príbehy a sem tam sme si  aj zaspievali.

Ako poľovník s bohatými skúsenosťami, aký odkaz by ste zanechali pre každého čitateľa, ktorý sa chce stať poľovníkom alebo poľovníckym hospodárom? Pre záujemcu, ktorí sa chce stať  poľovníkom by som odporučil najskôr spoznať poľovníkov, nadviazať s nimi vzťahy, aby zistili o čom je podstata poľovníctva. Pre poľovníkov, ktorí sa chcú stať poľovníckym hospodárom by som odkázal, že je to funkcia mimoriadne náročná, je potrebné myslieť na to, že poľovnícky hospodár musí byť v kolektíve aj obľúbený a ale aj dosť prísny a nevidieť len výhody pre seba.

Príprava rozhovoru a  spracovanie článku:

Mgr. Monika Janíková ,

predsedníčka  osvetovej komisie  OPK IL

Rozhovor bol spracovaný aj pre časopis: Naše poľovníctvo 05/2022