Po dvadsiatich rokoch

 

Autor blogu: Mrg. Monika Janíková

 

Aj svet poľovníctva má mnoho príbehov, ktoré hovoria o dianí, zážitkoch a skúsenostiach, či o živote poľovníkov ako i o poľovníckych organizáciách.

Rok 2020 je v poľovníckej komunite významný, pretože ako poľovníci si pripomíname rôzne významné výročia, či udalosti. A rovnako je to aj v okrese Ilava, kde si pripomíname 20te výročie založenia Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu. Pri tejto príležitosti som pre tento blog oslovila pána Blažeja Beňačku, ktorý bol nie len pri zakladaní spomínanej organizácie ale bol aj jej prvým predsedom.

Poľovníctvu sa venujete viac ako 30rokov. V čom pre Vás osobne má poľovníctvo zmysel?

Poľovníctvo bolo a je neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Zmysel poľovníctva vnímam v tom, že prináša mi pekne strávené chvíle, poznanie ale i pekné zážitky a veľa priateľov z rôznych kútov Slovenska. Život v prírode, a to najmä v lese som sa od detstva učil spoznávať v kruhu najbližších, kde otec bol lesníkom, strýcovia a bratranci poľovníkmi. Zo širokej škály poľovníckeho vyžitia ma zaujalo najmä pozorovanie života zveri, kynológia a strelectvo.“

Aké sú Vaše spomienky na obdobie, keď vznikala Okresná organizácia SPZ Ilava?

Bolo to obdobie, krátko po vzniku okresu Ilava, kedy sa tvorili aj rôzne okresné organizačné štruktúry. V tom čase, poľovnícke združenia patriace dnes pod okres Ilava, patrili pod Regionálnu organizáciu v Považskej Bystrici. Medzi funkcionármi poľovníckych združení vznikla myšlienka osamostatniť sa v rámci okresu, a tak vznikla Okresná organizácia SPZ v Ilave. Pri vzniku sme čelili aj nepriaznivými situáciami v súvislosti so vznikom našej organizácie, no nakoniec sa nám podarilo získať dôveru Prezídia SPZ v Bratislave, urovnať aj „naštrbené“ vzťahy s Regionálnou organizáciou v Pov. Bystrici a vďaka nasadeniu a aktivite organizácie sme získali aj všeobecnú podporu. Pre sídlo sme zvažovali zaujímavé ponuky od mesta Ilava ale i Dubnice nad Váhom. No rozhodli sme sa nakoniec pre Ilavu, keďže to bolo viac spádové mesto s početne silným poľovníckym združením.“

Ako vnímate organizáciu a jej pôsobenie po 20tich rokoch?

Počas 20tich rokov sa zmenilo postavenie Slovenského poľovníckeho zväzu a zo zákona vznikla ďalšia organizácia, a to Slovenská poľovnícka komora. Čo je však podstatné na úrovni oboch organizácii v okrese, zjednotilo sa personálne prepojenie a zabezpečovanie tzv. “povinných činností” sa stalo už rutinnou záležitosťou.

No „spoločenská objednávka“ rôznych záujmových skupín pritvrdzuje ataky na Slovenskú poľovnícku komoru, a preto veľmi oceňujem aktivity, ktoré smerujú do osvetovej činnosti a propagácie poľovníctva, najmä u detí, mládeže a nepoľovníckej verejnosti.“

Byť predsedom/funkcionárom v poľovníctve prináša aj určitú spoločenskú zodpovednosť, dôležité rozhodnutia a úlohy, čo je možno méta mnohých poľovníkov. I keď už nie ste v tejto pozícii, čo s odstupom času považujete za najdôležitejšie pre rolu predsedu alebo funkcionára v poľovníctve?

Počas praxe, keď ste vo funkcii, stretávate sa s rôznymi situáciami a ľuďmi. Často vzniká potreba riešiť nielen záležitosti týkajúce sa chodu organizácie, spolupráce členskej základne ale i situácie, ktoré sú vnímané ako menej populárne. A aby som odpovedal na otázku, je to skutočný záujem hľadať riešenia v súlade s poľovníckymi hodnotami, ako aj venovať sa s plným nasadením činnostiam, ktoré daná funkcia vyžaduje.“

Po dvadsiatich rokoch sa poľovnícka členská základňa v Ilave rozrástla približne na 520 poľovníkov. Ako vnímate činnosti poľovníkov dnes v porovnaní s obdobím pred 20timi rokmi?

Od roku 2007 už nie som v okresných štrukúrach a rovnako od roku 2017 už nie som ani predsedom PZ Langáč-Markovica, preto už veľmi nesledujem združenia a spolky. I keď činnosti pred 20timi rokmi a v dnešnej dobe sú v podstate podobné, je tu rozdiel. Dnešná doba umožňuje poľovníkom výkonnejšie poľovnícke vybavenie od kvalitnejšieho poľovníckeho oblečenia a obuvi, lepšej optiky až po iné kvalitné pomôcky. Vďaka tomu, môžu poľovníci praktizovať výkon práva poľovníctva ako i iné poľovnícke činnosti komfortnejšie. Ďalším rozdielom je súčasné pracovné vyťaženie. Do poľovníctva vnáša viac individualizmu ako kolektívne poňatie.“

Tento blog je adresovaný ako nepoľovníckej verejnosti, tak i poľovníkom. Ako poľovník, aký odkaz by ste chceli zdieľať s našimi čitateľmi?

Otvárajú sa rôzne témy v prospech záujmových skupín a využívajú sa už aj všetky sociálne siete, kde postoj k poľovníctvu nie je veľmi pozitívny. Dovoľujem si všetkým odporučiť, ktorí si v prírode nájdu svoje miesto, aby si položili otázku – Komu to prospieva a kto aký cieľ sleduje.“