Cez poľovníctvo k umeniu

  

Autor blogu: Mrg. Monika Janíková

 

Poľovníctvo sa  vo všeobecnosti najčastejšie spája s lovom, ochranou zveri a prírodného bohatstva. No prináša i ďalšie možnosti, ktoré mnohých poľovníkov zaviedli na chodníčky kreativity, tvorby a umenia.V našom nazvem to“ zelenom svete“ sa môžete stretnúť s poľovníkmi, ktorí majú dušu  umelca, píšu knihy, maľujú obrazy, vyrábajú šperky, venujú sa poľovníckej hudbe alebo inej tvorivej činnosti. V dielach môžete nájsť nielen prírodné motívy ale i spomienku na krásne zážitky, skúsenosti alebo originálne myšlienky týchto poľovníckych tvorcov.

Zdroj inšpirácie v poľovníctve a prírodnom prostredí našla aj poľovníčka z nášho okresu Ilava, Dominika Poláková, a preto som sa rozhodla ju pre tento blog osloviť a trochu vyspovedať.

Poľovníčkou si 6 rokov. Čo pre Teba osobne znamená poľovníctvo?

„Momentálne aktívne nepoľujem, no poľovníctvo a všetky činnosti s ním spojené majú v mojom živote nezastupiteľné miesto. Poľovníctvo vnímam ako jeden veľký celok, ktorého základom je láska k prírode. Ďalšími časťami tohto celku sú poznávanie zveri a jej spôsobov života, pozorovanie zveri, starostlivosť o zver a jej prirodzené životné prostredie  a v neposlednom rade aj optimálna regulácia zveri, ale aj veľmi dôležité osvetové činnosti a prenos poznatkov a informácií zo staršej generácie na mladšiu. Poľovníctvo je niečo, čo ľudstvo sprevádza od nepamäti, a preto by sme k nemu mali mať úctu a mali by sme ho chrániť a zachovávať.“ 

Venuješ sa vypaľovaniu do dreva a v Tvojej tvorbe môžeme vidieť veľmi často motívy z poľovníctva.  Čo Ťa k tomu priviedlo, a čo považuješ za svoj najväčší zdroj  inšpirácie?

„V minulosti bolo mojou veľkou túžbou študovať lesnícku školu, čo sa však nestalo a vyštudovala som ekonomický smer. No vnútorná túžba byť bližšie k prírode, k lesu a jeho obyvateľom bola vo mne čoraz silnejšia, až som sa stala poľovníčkou. Musím tiež povedať, že ma vždy fascinovalo drevo a počas stálych návštev hôr sa u mňa prebúdzali rôzne inšpirácie, ktoré som začala pretavovať na drevo formou vypaľovania. Veľkou inšpiráciou je pre mňa práve lesná zver, ktorú aj pozorujem ale i vtáctvo, ktoré vo svojich dielach často zobrazujem. Veľmi zaujímavou témou pre moju tvorbu je aj poľovnícka kynológia, pretože poľovníci si radi dávajú práve na nástenné hodiny, ktoré často vyrábam zvečniť svojho verného psa. Príroda je pre mňa proste nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie.“

Čo považuješ pri činnosti ako je vypaľovanie do dreva za najnáročnejšie?

„Vypaľovanie je len jednou časťou z procesu. Najskôr si treba nachystať drevo, sušiť ho často aj 2 roky, obrúsiť ho a vyvŕtať otvor na hodiny. To je spracovanie dreva. Potom nastupuje výber motívu, jeho nákres ceruzkou priamo na drevo, potom niekoľko hodín samotného vypaľovania, gumovanie a povrchová úprava. Každá z činností má svoju obtiažnosť. Niekedy mi dá viac zabrať spracovanie dreva a inokedy výpal. Je to individuálne podľa každého výrobku.“

Vypaľovanie do dreva vyžaduje aj určité zručnosti a trpezlivosť. Ty sa venuješ vypaľovaniu do dreva 10 rokov. Ak niekto práve s touto kreatívnou činnosťou  začína alebo by chcel začať, čo by si mu odporučila?

„Určite mať pevné nervy a spomínanú trpezlivosť 🙂 Nedá sa očakávať, že prvý výrobok bude dokonalý. Nebude. Možno ešte ani  dvadsiaty výrobok nie. Ale netreba sa vzdať a treba trénovať svoju zručnosť. A samozrejme treba aj nejakú dobrú vypaľovačku.“

Práve máme mesiac Jún, ktorý je považovaný za mesiac poľovníctva a ochrany prírody. Čo by si chcela odkázať čitateľom tohto článku?

„Chcela by som vám, milí čitatelia povedať, aby ste sa správali k prírode s úctou a rešpektom. Keď uvidíte v tráve malé srnča či jelienča, nechytajte ho do rúk, nie je samo. Obďaleč ho stráži jeho matka. Keď nájdete na zemi malého drozda, sojku, či sovu, ktorí sa ešte len učia lietať, neberte ich do záchrannej stanice. Netreba ich zachraňovať. Maximálne vyložiť na konár, aby neboli ohrození mačkou. Rodičia si ich nájdu, kŕmia ich aj po vyletení. Musíme pamätať na to, že príroda má svoje zákony a my ich musíme rešpektovať, pretože často veľkou ochranou viac uškodíme ako pomôžeme. A čo sa týka poľovníctva – prezentujme ho najlepšie ako vieme, pretože neustály tlak médií a neodbornej verejnosti ho vykresľuje v nie práve najlepšom svetle, no každý z nás môže svojou troškou prispieť k zlepšeniu tejto situácie.“